Lesk a bieda reality show

Pred miliónmi rokov ľudia nepoznali pojem televízia. Rovnako nepoznali ani pojem rádio, internet či noviny. Dnes, v dobe otvorených možností však televízia či iné prostriedky umožňujúce masovú komunikáciu prestierajú a ponúkajú ľuďom oveľa viac ako len základné informácie potrebné pre život. Podľa môjho názoru s rastúcou popularitou televízie tiež rastú aj všakovaké zbytočnosti, ktoré sa nám práve prostredníctvom televízie mnohokrát dostávajú priamo do našich domovov a ovplyvňujú nás a naše konanie. Človek je tvor zvedavý. Potrebuje vedieť, prijímať a reagovať na množstvo informácii spojených s každodenným životom. Večer si zapne správy aby vedel ako svet okolo neho pokračuje a pod. Ráno pri šálke kávy si tiež zapne reláciu, ktorá mu ponúkne informácie vďaka ktorým si, dá sa povedať, uľahčí vstup do nového dňa. Zaujímavé však je, že v čase, kedy chce človek ľudovo povedané vypnúť a prijímať informácie z oblasti kultúry a umenia, televízia ponúkne niečo, čoho názov už napovedá o kvalite tohto produktu. Je to niečo ako mediálna súťaž medzi televíziami. Jednak je to boj o diváka lebo sledovanosť je dôležitým, prioritným bodom. Dnes sa ale stretávame so situáciami, že už aj samotný divák smutne sedí pred televíznou obrazovkou a rozmýšľa. V hlave mu kolujú rôzne myšlienky typu čo to tie reality show vlastne sú. Pre dnešnú mládež to znamená nejakú výzvu, hit, možnosť prejaviť sa, získať novú identitu, zaujať. Pre staršiu generáciu je to hra s otvoreným ohňom. Pohŕdanie etikou, skazené správanie, strata morálky. Názory ľudí sú samozrejme odlišné ako to už v živote býva. Paradoxom však je, že keď sa zamyslím nad tým, ktorá skupina ľudí má pravdu, dospejem k názoru, že pravdu majú vlastne obe skupiny. Štruktúra televízneho vysielania sa postupom času mení musím podotknúť, že skôr negatívne. Niekedy sme si piatkové a sobotňajšie večery chceli pri televíznej obrazovke vychutnať kvalitný film, v súčasnosti si nie je čo zapnúť. Zovšadiaľ na nás číhajú trápne a nekvalitné reality show. Aj počas iných dní sa v televízii vyskytuje čoraz menej relácií, ktoré by mali aspoň trošku pozerateľnú úroveň. Niekedy však tieto reality show zachádzajú aj podľa môjho názoru do úplného extrému. Ich hlavnou prioritou je prilákať k televíznym obrazovkám čo najväčšie množstvo divákov. Je potrebné robiť to týmto spôsobom? Myslím si, že kvalitným televíznym programom by televízie zaujali viac. Ale, zisk je zisk. Nepozrel by si mladý človek na Slovensku radšej televízny program, ktorý by ho obohatil o nové a zaujímavé poznatky? Smutné však je, že dnes sa televízne kanály predbiehajú v tom, kto ponúkne percipientovi extrémnejšiu reality show. V dnešnej dobe sa už pomaly v každej televízii stretávame s programom, ktorý by sa dal nazvať malicherný. Najmä zahraničné televízne kanály sú v poslednej dobe tým motivátom pre tie naše. Televízie nám ponúkajú reality show, ktorých pôvodcom sú práve spomínané zahraničné reality show. Umelé kopírovanie niečoho už vopred naznačuje neúspech. Ale čoby... Veď ľudia sú len ľudia a potrebujú dennodenne sledovať umelú lásku, slzy, intrigy, ohováranie, faloš, rýchle kamarátstva a pod. Fraška. Reality show sú v dnešnej dobe predsa in. Všade sa o nich hovorí, všade sa o nich píše až má človek pocit, že tomu nemôže uniknúť. Postupne začne nadobúdať pocit, že to musí vnímať aby o niečo neprišiel. A to je tiež jedným z cieľov televízie. Ľudia sú ovplyvniteľní a ľahko sa nimi manipuluje, pošlú do reality show tisíce SMS správ. Dobrý kšeft – pre televíziu. Nechcem hviezdy menom reality show obviňovať zo všetkého zlého, ale myslím si, že nijako pozitívne neovplyvňujú dnešnú mládež. Napodobňovaním „hercov“, ktorí sa tu prihlásia človek veľmi rýchlo padne dolu. Je potrebné uvedomiť si, že je to hrané. Cieľ je vzbudiť záujem, dosiahnuť úspech. Neexistuje tu črta spoločná s reálnym životom. Dnešný svet je ale príliš uponáhľaný a človek možno nevedomky potrebuje vypnúť a tváriť sa, že žije v jednej veľkej reality show. Na konci ho však nečaká miliónová výhra ani dovolenka na Kanárskych ostrovoch, ale kruté vytriezvenie a pochopenie, že skutočný svet je na míle vzdialený od trblietajúceho sveta reality show. Reality show sú ale naozaj na niečo dobré. Stačí vziať v piatok večer do rúk diaľkový ovládač a azda všetci, čo primerane počujú a vidia, v časovom úseku približne jedna minúta dvadsať sekúnd vedia hneď odhaliť choroby slovenského televízneho programu. Amaterizmus, otrepanosť, zúfalosť, nechutnosť, neslušnosť, snaha zapáčiť sa za každú cenu. To všetko možno ilustrovať na jednotlivých súťažiacich. Do pamäti sa vám vryjú jedine najväčším výstrihom, najkratšou sukňou, najvyšším počtom promile alkoholu v krvi či najrôznejšími neslušnými gestami. Tie, bohužiaľ, vo viacerých prípadoch adresujú práve nám, divákom. V piatok to bola známa Kleopatra z Turca, ktorá si na adresu svojho bývalého milého nekládla servítku pred ústa, a s úsmevom na tvári ho označila za najväčšieho idiota akého v živote stretla. Nuž, čo čert nechcel, v sobotu večer s ním opäť sedela, ruka v ruke a rovno pred svetlom kamier si vymieňali vášnivé bozky. Ďalšia facka od televízií prichádza hneď v poobedňajších hodinách, keď sa zas a znova vysielajú reprízy týchto „zmysluplných show“, v ktorých vystupujú naše nenahraditeľné „celebrity“. Dokedy nás chcú televízie takto trápiť neviem. Viem však, že viac trápia priamych účastníkov, ktorí si veľakrát sami neuvedomujú, že sú len trápnou bábkou v nablýskanom svete reality show.